Ako vplýva COVID-19 na zdravotníkov a ľudí v prvej línii

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
Ako vplýva COVID-19 na zdravotníkov

Obmedzenie sociálnych kontaktov, izolácia, strata zamestnania či ekonomickej istoty. Opatrenia spojené s koronavírusom, zasiahli takmer do všetkých oblastí nášho života. Dlhodobo musíme čeliť doposiaľ nepoznaným výzvam.

Problémy sú však nato, aby sa prekonávali. Vďaka vzájomnej podpore, nadhľadu a starostlivosti nielen o fyzické, ale aj psychické zdravie, môžeme zvládnuť aj tieto skúšky.

Osobitnú pozornosť si podľa odborníkov vyžadujú zdravotníci a ľudia v prvej línii. V zahraničnej literatúre sa označujú skratkou HCW (z angl. frontline health care workers). Každodenne zažívajú silný nápor na duševné zdravie. Aký to ma na nich vplyv a kde môžu vyhľadať pomoc?

Zdravotné sestry – najohrozenejšia skupina

Následky koronavírusu na duševné zdravie zdravotníkov v prvej línii sú veľmi variabilné, ako ukazuje štúdia (1) publikovaná v Brain, Behavior, and Immunity – Health.

Podľa jej výsledkov sú najohrozenejšou skupinou zdravotné sestry, ktoré prichádzajú do každodenného kontaktu s pacientmi nakazenými koronavírusom. Analýza 55 štúdií poukázala na zvýšené riziko nasledujúcich faktorov, ktoré negatívne vplývajú na celkové duševné zdravie:

  • strach z neznámeho
  • strach z nákazy
  • vznik chronickej únavy
  • nedostatok psychohygieny
  • vznik depresie
  • vznik úzkosti
  • problémy so spánkom
  • posttraumatická stresová porucha
  • neistota
  • oslabená imunita v dôsledku stresu 
     

Vplyv koronavírusu na psychické zdravie celkovo 546 pracovníkov analyzovala štúdia (2) publikovaná v International Journal of Environmental Research and Public Health. 

Z nich bolo 296 zdravotníkov pracujúcich v prvej línii (HCW), 105 profesionálov pracujúcich v médiách, 89 zamestnancov potravín a 83 ľudí pracujúcich v bezpečnostných službách. Najvyšší stupeň stresu vykazovala HCW skupina a zamestnanci v potravinách, pričom ženy zažívali stres oveľa intenzívnejšie ako muži.

Štúdia (3), publikovaná v Globalization and Health, analyzovala duševné zdravie u 475 HCW pracovníkov. Závery štúdie priniesli zaujímavé výsledky a výskyt:

  • symptómov úzkosti u 41,9 % respondentov,
  • symptómov depresie u 37,5% respondentov,
  • symptómov nespavosti u 33,9% respondentov.
     

Mnohé nemocnice a medicínske zariadenia neboli dostatočne pripravené na zvládanie pandémie. Zdravotníci najčastejšie musia bojovať s prepracovanosťou, nedostatkom účinných ochranných prostriedkov, ako aj s nedostatočnou psychohygienou.

Účinná pomoc existuje

Nevyhnutným predpokladom úspešného eliminovania negatívneho vplyvu pandémie koronavírusu na psychické zdravie je podľa Tomlina (4) sebareflexia, poznanie vlastných potrieb, silných stránok, ako aj obáv. Taktiež je dôležitá aj pripravenosť zdieľať citlivé informácie s osobou, ktorej dôverujete. 

Ak patríte medzi ľudí a zdravotníkov pracujúcich v prvej línii, nezabúdajte ani sami na seba a psychickú prevenciu:

  • otvorene rozprávajte o tom, ako pandémia ovplyvňuje vašu prácu,
  • pokúste sa prijať veci, ktoré nemôžete zmeniť,
  • pripomínajte si, že všetci sme sa ocitli v neštandardnej situácii,
  • pokúste sa vytvoriť si dennú rutinu, v ktorej si vyčleníte aspoň nejaký čas iba pre seba.
 

Ak cítite, že je toho na vás skutočne priveľa, neváhajte a vyhľadajte odborníka, ktorý vám vám pomôže:

  • bližšie spoznať spúšťače negatívnych symptómov,
  • vyrovnať sa so stresujúcou situáciou či traumou,
  • odbúrať nadmerný stres,
  • nahradiť negatívne vzorce správania pozitívnymi.
 

Držíme vám palce!

 

Zdroje

(1)  Cabarkapa, Sonja, et al. “The Psychological Impact of COVID-19 and Other Viral Epidemics on Frontline Healthcare Workers and Ways to Address It: A Rapid Systematic Review.” Brain, Behavior, & Immunity – Health, vol. 8, Oct. 2020, p. 100144, 10.1016/j.bbih.2020.100144. Accessed 27 Sept. 2020.
(2)  Rodríguez-Rey, Rocío, et al. “Working in the Times of COVID-19. Psychological Impact of the Pandemic in Frontline Workers in Spain.” International Journal of Environmental Research and Public Health, vol. 17, no. 21, 4 Nov. 2020, p. 8149, 10.3390/ijerph17218149. Accessed 25 Jan. 2021.
(3)  Khanal, Pratik, et al. “Mental Health Impacts among Health Workers during COVID-19 in a Low Resource Setting: A Cross-Sectional Survey from Nepal.” Globalization and Health, vol. 16, no. 1, 25 Sept. 2020, 10.1186/s12992-020-00621-z. Accessed 5 Oct. 2020.
(4) Tomlin, Jack, et al. “Psychosocial Support for Healthcare Workers during the COVID-19 Pandemic.” Frontiers in Psychology, vol. 11, 11 Aug. 2020, 10.3389/fpsyg.2020.01960. Accessed 20 Sept. 2020. 

(MG)

Zdieľajte tento článok
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email

Kategória: